Rytmus aj celý slovenský hiphop je na smiech.

Autor: Michal Iliaš | 30.6.2009 o 12:26 | Karma článku: 19,11 | Prečítané:  15486x

Stalo sa v Petržalke, vyhlásenej zásobárni nadaných slovenských hiphopových umelcov, priamo na ulici. Na ulici, rozumej na detskom ihrisku pred panelákom, večer posedávala partia očividne hiphopových tínedžerov, zazerala na okolie a častovala okolie aj seba navzájom typickým hrubo vulgárnym slovníkom .ebem, .úrva, .iči. Zrazu sa na paneláku otvorilo jedno z okien, objavila sa v ňom mamička a zakričala: Miško, domov. A Miško, veľký hipohopový rebel vychovávaný ulicou a potenciálny budúci talent scény, poslušne stiahol chvost a naklusal k mamičke domov na večeru.

Tento príbeh sa nestal mne osobne. Krásne však znázorňuje všetko, čo sa mi na slovenskom hiphope nepáči. Považujem ho za úbohý, trápny, vulgárny, prázdny a smiešny. Chápem, že teenageri, rozumej puberťáci, si niekde potrebujú vyventilovať hormóny, ktoré v nich vrchovato špliechajú a ešte nemajú dosť možností alebo skúseností vybiť si ich na kvalitnom sexe tak ako dospelí. Nápoveda: onanovanie do tejto kategórie nezapadá. Len škoda, že svojou vulgárnosťou a prázdnotou zhodili práve túto hudbu.

A pritom ja som mal hiphop tak rád ! Pravda, to bolo ešte za čias roky dozadu, ešte pred veľkým treskom Kontrafaktu. Vtedy ešte hiphop mal gule, mal myšlienku, mal cveng. S érou slávy Kontrafaktu sa hiphop na Slovensku síce obrovsky spropagoval, ale aj  obrovsky klesla jeho úroveň.

Slovenský hiphop je dnes o arogancii, pozérstve a pokrytectve. Mládenci, ktorí si trúfalo horia MCs, majú úbohé až tragické rýmovacie schopnosti, dokážu zrýmovať jedine tak neurčitok (milovať - pracovať - chovať - mať) alebo prídavné meno rovnakého rodu (milovaný - vychovaný - uznávaný). To nie je rýmovanie, to je znásilňovanie rýmu. Ak pátrate po metafore, vedzte že metaforickým vrcholom je metafora od majstra Veca („Som otvorený ako zlomenina") ... Pravdupovediac, pod metaforou si slovenskí hipohoperi predstavujú nezrozumiteľné splietanie ktorému ani sám autor nerozumie o čo mu vlastne išlo.

Ak hľadáte obsah a myšlienku, tiež zabudnite. Slovenský hiphop je o napádaní konkurenčných MCs alebo crew, o arogancii a vyzdvihovaní vlastného úspechu, ktorý dokáže rozoznať jedine autor a pár jeho kamošov zo susedných vchodov, o hromadení nadávok a vulgarizmov. Najlepší je ten, kto vtesná čo najviac a čo najtvrdších nadávok na čom najmenšie miesto. Vo vzácnom prípade sa umelec rozhodne pre „nečakanú" tému: vychovala ma ulica. Iné „neokukané" témy ako „Dance all night" alebo „I love you" sú vzácnejšie ako plná flaška pálenky na stole pána Slotu. Jednoducho zúfalá absencia kreativity a nekonečné omieľanie tých istých tém. Puberťákom na virtuálnu rebéliu postačuje, dospelému je na smiech.

No a ako sa hovorí, stádo vedie najväčší baran. Sám hihopový prorok Patrik Vrbovský alias Rytmus je peknou ukážkou celého pokrycetva a úbohosti slovenského hiphopu. Všetci vedia, že Rymtus je drsný chalan, hustý undergroundový raper ktorého vychovala ulica a neváha stáť si za svojim názorom až tak, že demonštratívne rozbije ocenenie, ktoré mu akísi starí paprdovia z akadémie dali aby sa votreli do priazne úspešného umelca. Kto si ale uvedomí, že štartérom úspechu boli peniaze jeho tatka podnikateľa? Teda, nie že by na peniazoch alebo podnikaní bolo niečo zlé, veď na štart hudobnej kariéry dnes treba peniaze tak či tak, ale akosi to do obrazu rapera vychovaného ulicou nesedí. Na jednej strane Patrik hádže kruté pózy, aký je nezávislý undergroundový ulicou vychovaný ... na druhej strane predáva na jarmoku svoje vlastné drahé značkové handry (tuším že ten jarmok sa volá Aupark), odmoderuje v telke zoznamkú reláciu pre puberťákov a na koncerte zahraničnej hviezdy či do Smotánky poslušne odrecituje uhladený frázy, poslušne poskytne rozhovor do časopisu pre 9 ročne detičky aj pre mamičky v domácnosti. Stačí, keď pán v pozadí trhne obojkom. Pritom Patrik môže byť v súkromí super chalan aj dobrý priateľ, ale verejný imidž ktorý si svojimi arogantnými pózami pestuje, je vrcholne nepríjemný a hlavne pokrytecký. Náš drsný Rymtus však iba zapadá a splní požiadavku trhu: navonok hustý rebel, v skutočnosti taký istý produkt komerčného hudobného priemyslu, ako všetci ostatní. S jedným drobným bonusom: svojimi akože drsnými pózami si sám .erie do .uby.

A ešte sú mi na smiech aj "odborní" hudobní kritici, ktorí slovenským hiphopovým projektom pripisujú akúsi sociálnu orientáciu a sociálnu kritiku. Haló, zobuďte sa! Vy tomu naozaj veríte? Vy naozaj považujete nekonečné omieľanie a opakovanie témy "vychovala ma ulica" a "bol som nikto a teraz som veľký čávo" za nejakú myšlienku, nebodaj za nejakú sociálnu tému? Vy ste nepochopili, že oni proste nedokážu nič iné ako dookola omieľať tých pár predžutých fráz ? Že nedokážu urobiť hudbu inak ako vysamplovať dvojminútové slákové intro z Morcheeby, dolepiť pár samplov z MusicMakeru a nič viac? Že nedokážu zrýmovať nič viacej ako pracovať a tancovať a že nedokážu vypotiť žiadnu lepšiu tému ako „yé ahá, kto si ty a čó my ty hovoryš, ja som najlepšý!" Huah, tak potom  páni kritici, to si neviete robiť svoju prácu o nič lepšie ako slovenskí hiphoperi.

Už chápete, prečo mi je všetko to hiphopové pozérstvo, pokrytectvo a impotencia na smiech ? Len jednému som veľmi rád, že aj v slovenskom hiphope sa síce vzácne, ale nájdu výnimky, ktoré odmietajú podliezať latku kvality zhodenú až niekde do suterénu.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Ako zmanipulované voľby zrodili bieloruský národ

V čom sa protesty v Bielorusku líšia od minulosti.

Dobré ráno

Dobré ráno: Špekuluje sa, že Trump neuzná výsledky volieb

Voľby sa v USA konajú 3. novembra.

Stĺpček šéfredaktorky Beaty Balogovej

Bielorusi robia prvé revolučné kroky

Lukašenka môže udržať pri moci už len skorumpovaná armáda.


Už ste čítali?